Keď sa na scéne objavila značka Essential parfums a jedna z vôní mala rovno v názve dve z mojich najobľúbenejších ingrediencií (pomaranč a santal), bolo mi hneď jasné, že minimálne tú budem musieť vyskúšať. Vďaka podobne parfémovo postihnutej kamarátke mi táto vôňa spríjemnila leto a veľmi ma potešilo, keď ju naskladnila aj moja obľúbená parfuméria Le Parfums Le Chic a poskytla mi vzorky na vyskúšanie celej kolekcie.
No a to ma priviedlo k zamyslenie, kam sa za roky, ktorými sa parfémami zaoberám, posunul význam výrazu „niche“.
Slovo „niche“ v zmysle nika, výklenok, pôvodne označovalo parfémy, ktoré svojou originalitou nezapadali do bežnej predstavy o parfémoch. Od začiatku boli veľmi rozdielne, pochopiteľne, každé sa snažili zaplniť inú „niku“, ale práve tým zaujímavé a zvláštne. Niekedy človeku sadli, niekedy nie, ako samozrejme vždy všetko, čo sa snaží odlíšiť od bežného, aj keď nie vždy nutne nudného, ale predsa len mainstreamu. Z rôznych dôvodov, medzi ktorými boli aj vyššia cena spôsobená predovšetkým väčšími nákladami a menším trhom, ale aj výrazne nižšou dostupnosťou postupne získali akýsi punc exkluzivity. No a ako sa dostávali na výslnie, začali sa k nim pripájať aj značky, ktoré by sa dali nazvať skôr luxusnejšími, lebo jediná ich odlišnosť od mainstreamu bola v skutočnosti kvalita, exkluzivita a cena. Lenže trh s bežnými vôňami tiež neostával stále rovnaký a bohužiaľ sa pohol presne opačným smerom. Pôvodne to bol výber síce pomerne predvídateľných, ale predsa len ešte celkom kvalitných vôní nehovoriac o tom, že to bol skutočne výber vôní – mali svoju charakteristiku, rozmanitosť. Dnes keď vstúpite do bežnej parfumérie, tak ste zavalení síce množstvom pompéznych flakónov, ale väčšinou (česť občasným výnimkám) naplnených viac menej podobnými variáciami aromachemikálií na pár tém – niečo sladké, niečo „svieže“, niečo dievčensky ovocnekvetinkové a tým to poväčšinou hasne.
To, že značka ako Essential Parfums sa dnes môže – a právom – nazývať nikovou je svojím spôsobom mementom. Pretože v nej nejde o nijakú dych berúcu originalitu, ale proste o slušne remeselne spracované parfémy zo slušných ingrediencií. A to je, bohužiaľ, už tiež „len“ malý výklenok.
Poďme teda ale k nejakým reáliám ohľadne značky samotnej:
V roku 2018 Géraldine Archambault po štvrťstoročí práce v parfumérskom odvetví s rebelským pocitom, že chce vrátiť do vysokého parfumérstva vysoké parfumérstvo (čítaj: vyrábať niečo, čo sa nebude hanbiť predávať) založila značku Essential parfums.
Značka je založená na niekoľkých jednoduchých a pritom mimoriadne sympatických pravidlách:
• Na každej vôni je uvedený jej autor – parfumér
• Produkty značky majú byť čo najpriateľskejšie k prírode
• Rozumný pomer medzi kvalitou a cenou
Parfuméri
Parfumérov si Géraldine Archambault vybrala skutočne luxusných.
Olivier Pescheux (Eau Capitale, Amber Sky, Herod…), Bruno Jovanovic (Dries Van Noten, I-IV Times Square, Idole d’Armani…) , Antoine Maisondieu (Métallique, Jasmin et Cigarette, Armani Code….), Nathalie Gracia-Cetto (Signature Montblanc, Eau de Soleil Blanc, The Iceberg Fragrance…) , Sophie Labbé (Cologne du 68, Jasmin Noir, Organza…), Calice Becker (Back to Black Aphrodisiac, Mandarino di Amalfi, J’adore…), Quentin Bitch (Delina, Fleur Narcotique, Chloe Nomade…)
A dostali voľnú ruku, limitovanú len jednou požiadavkou: aby v súlade s konceptom značky bola aspoň jedna z parfémových ingrediencií trvalo udržateľná z enviromentálneho pohľadu. Nakoniec sa to vyvŕbilo tak, že tých zložiek je v parfémoch viac, vrátane alkoholu z bioprodukcie je plus-mínus 90% obsahu vôní prírodného pôvodu. Do vôní nie sú pridávané ani farbivá, farbu im dávajú čisto obsiahnuté vonné látky.
Balenia
Tie ma vyslovene oslovili. Je vidno, že to s udržateľnosťou myslia vážne. V prvom rade používajú tak málo plastu, ako je len možné. Flakóny samotné sú veľmi jednoduché, zo skla dodávaného výrobcom, ktorý používa enviromentálne priateľské technológie. A krabička samotná, tá je doslova vymakaná. Použitý je FSC certifikovaný kartón, ale čo upúta hneď, je dizajn. Je vytvorená z vrstiev vlnitého kartónu, čiže pevná, ale zároveň tým pádom nie je nutné, aby pokrývala celý flakón, cez ten ide už iba tenšia papierová páska. A samozrejme, žiadna plastová fólia navrch.
Proste minimalizmus a funkcionalizmus v praxi. Č osa týka obsahu aj balenia.
Cena
Cena je ďalšia vec, ktorú sa Géraldine Archambault snažila zminimalizovať. Tvrdí, že jednak tým, že neinvestuje do fancy balenia a jednak tým, že sa snaží dodávať produkty priamo až do jednotlivých koncových obchodov bez prostredníkov, tak umožňuje, aby si človek mohol užívať skutočne kvalitný parfém za nižšiu cenu, ako je v oblasti nikových parfémov obvyklé. Znie to možno tak trochu ako od pokútnych predavačov parfémových olejov, ale v tomto prípade to znie podstatne dôveryhodnejšie. V každom prípade cenová politika, ktorá umožňuje získať kvalitný produkt (a tu vskutku ide o kvalitné produkty) za príčetnú cenu je mimoriadne príjemná.
Zhrnutie: Takže, ak jednoducho nehľadáte originalitu za každú cenu, exkluzivitu na prvý dojem ani úder do nosa, ktorým si zabezpečíte social distancing aj bez dramatického zakýchania, ale hľadáte peknú, kvalitnú vôňu, príjemnú, spoločensky bezproblémovú, bezpečnú voľbu, ktorá ale bude sama o sebe hovoriť o kvalite – niečo ako auto strednej triedy, alebo košeľa z kvalitnej bavlny – v tomto momente ma nenapadá lepšia voľba, než táto značka.
No a by som nezabudla, tak postrehy k jednotlivým vôňam:
Divine Vanille
( Olivier Pescheux)
Príjemná, skôr ľahká, nesilená vanilka s ovocným, až ľahko slivkovým podtónom. K tomu troška škorice. Jemný, mäkký, tlmený tabakový tón spôsobuje, že napriek predošlému popisu má vôňa ďaleko od vianočnej sviečky, skôr pripomína teplú jesennú atmosféru, pričom zostáva akosi nadľahčene „nad vecou“.
Mon Vetiver
(Bruno Jovanovic)
Zelená. Tá vôňa je zelená. Ako nemyslím teraz vôňa zelene (aj keď aj tá tam je), ani zelený les, ani parfémovú kategóriu, proste tá vôňa mi evokuje sýtozelenú farbu. Skôr olejovku, ako temperu, absolútne nie nejaký dengľavý akvarel. V podstate je to pomerne klasická, skôr pánska vôňa s vetiverom, ktorý aj keď vedie, nie je v nejake extra veľkej prevahe, máme tu aj ďalšie pánske klasiky, ako jalovec, levanduľu…zaujímavé je použitie horca. Napriek svojej nadčasovosti (niekto by mohol poukázať aj na ľahkú staromódnosť, ale podľa mňa celkom sympatickú), vôňa nepôsobí ťažkopádne.
Nice Bergamote
(Antoine Maisondieu)
Rozkošná svieženka. Človek by čakal od zloženia niečo ťažké, až bolehlavové, ale bergamot, ktorý dokáže byť občas drsný, je tu nádherne citrusový, až citrónový, jazmín je roztomilo veselý a hravý, ovocného ylangu len štipka a tak všeobecne všetko dohromady vytvára veľmi príjemnú, radostnú, optimistickú atmosféru.
Orange X Santal
(Nathalie Gracia-Cetto)
Nádherný pomaranč, jemne natrpklý, čerstvý, ako práve olúpaný, aj s kvapôčkami, ktoré prskajú z kôry. K tomu trochu zelených tónov a drevo. Nie však klasický „sladký“ santal, ale austrálsky, výrazne drevitejší. Svojím spôsobom veľmi jednoduchá vôňa, ale krásna, v lete bude skvelá. Jednoznačne unisex.
(zdroj obrázku: pxhere.com)
Rose Magnetic
(Sophie Labbé)
Ruža, ktorá mi bola od začiatku neuveriteľne povedomá. Tak som sa vnorila do svojich parfémových poznámok a zistila som, že ruží som už vyskúšala toľko, že to už asi jednoducho nezistím.
No. V každom prípade je to ružová vôňa možno nie extra originálna, ale podarená. Dokonca som takmer presvedčená, že ružovú esenciu skutočne obsahuje:). Je to vyslovený soliflor evokujúci červenú ružu, najprv okrúhlo ovocnú, potom mierne olejovitú.
The Musc
(Calice Becker)
Rozkošná ľahunká vôňa, ktorej nechýba nič, len to pižmo, ktoré má v názve. Ovocné tóny rozhodne, mliečne tóny súhlasím, ale…pižmo? Ako dohromady tá zmes po úvode podobnom nesladkej ovocnej zmrzline dáva niečo, čo priľnie k pokožke a svojím spôsobom má trošku púdrový nádych, ale….Ale konieckoncov, načo to tam hľadať. Výsledok je fajn, je príjemný, nežný, ale unisexovým spôsobom, ľahko „introvertný“, tým nemám na mysli, že by ho nebolo cítiť, ale nepúta pozornosť. Štýlovo by som ho prirovnala k Mémoire d’une Odeur od Gucci, ale v podstatne dospelejšej podobe. Akurát teda bez toho pižma, hehe.
Bois Impérial
(Quentin Bisch)
Mliečne tóny z The Musc, tu pre tentokrát aj to pižmo, hladunké, oblé a jemne priezračné, do toho veľmi decentné a kultivované, skôr svetlé drevá. Zase raz pomerne jednoduchá a pritom pomerne rafinovaná vôňa. Pôsobí ľahko, nenásilne, prirodzene. Nemám rada, keď sa parfém popisuje ako „sexy“, jednak pre každého je „sexy“ niečo iné, jednak sa to rve snáď do každého popisu parfému , a keby len parfému, všetkého čo je treba predať (ok, mačacie konzervy som nekontrolovala, a teraz sa aj bojím pozrieť…), ale táto vôňa podľa mňa (alebo skôr na mňa?) veľmi nenápadne, jemne eroticky pôsobí. Tak ale opakujem….je to len vec vnímania. Pritom je skutočne ľahká a pohodová, rozhodne vhodná aj na leto.