Fyzicky toho teraz veľa nenacestujeme, ale človek môže cestovať aj inými spôsobmi. Či už čítaním, varením exotických jedál, pozeraním dokumentárnych filmov… Ten môj obľúbený je mimoriadne voňavý (to by bolo čo sa Thajska týka aj jedlo, ale z parfémov sa podstatne menej priberá).
Pokračovať v čítaní „Siam 1928“
Podľa jednej z bratislavských povestí žil v jednom dome v centre mesta naoko poctivý mešťan, ktorý sa ale v tajnosti zaoberal alchýmiou. Bol natoľko posadnutý myšlienkou vyrobiť zlato, že to využil sám diabol a ponúkol mu toto tajomstvo (za predpokladateľných podmienok) , ale pod podmienkou, že nebude toho zlata používať veľa, aby to nebolo podozrivé.
Pokračovať v čítaní „Menditorossa Athanor“
Táto značka je malou záhadou. Kde sa vzala, tu sa vzala, náhle je tu a je to tak dobre.
Ale zvedavosť mi nedala skúsiť o nej niečo vyštrachať, aj keď to nie je také jednoduché. Zdá sa, že sa rozhodli reprezentovať sa pomerne stroho predovšetkým samotnými vôňami a nie nejakými príbehmi naokolo, čo je síce sympatické, ale blbo sa o tom píše, no…
Pokračovať v čítaní „Soul Couture“
V detektívke Mačka medzi holubmi od Agathy Christie slávny Monsieur Poirot právom džube mladého detektíva, že si dostatočne nevšímal kolená stredoškoláčok, na ktoré bol nasadený, a tým pádom prehliadol, že sa medzi ne dostala v tvári síce mladistvo vyzerajúca, ale už dospelá herečka a….(a ďalej neprezrádzam
Svoju prvú kozmetiku som dostala v puberte od otca so slovami „teraz vyzeráš dobre, ale keď chceš vyzerať dobre aj v päťdesiatke, musíš na tom začať pracovať už teraz“.
Tak teda odvtedy na tom pracujem.
Pokračovať v čítaní „Smyssly I. – Pleťová kozmetika“
Je veľmi zaujímavé, ako často, keď ide o vydarené vône, sa človek skôr alebo neskôr potkne o parfémový dom Guerlain.
Pokračovať v čítaní „Papillon Rouge“
Keď sa deje niečo nepríjemné, tak celkom príjemným únikom je zaspomínať si na lepšie časy. Tak som sa rozhodla spísať, ako vidím nástup niche parfémov v mojom rodnom meste.
Pokračovať v čítaní „Niche parfumérie v Bratislave“
Je ťažké byť dieťaťom ľudí, ktorí toho veľa dokázali. Latka je nastavená veľmi vysoko a vy to neviete. Pretože to v čom vyrastáte, považujete za štandard. Na jednej strane máte síce výhodu podnetného prostredia, ale na strane druhej akýkoľvek Váš úspech, akokoľvek ocenený blízkymi, ak ho v duchu porovnáte s nastavenou latkou, tak vyzerá nevýznamne.
Môžu sa rodičia aj pretrhnúť od snahy, môžu Vám dať meno Pissara (sloboda), ale vy sa budete chtiac nechtiac vždy porovnávať s tým, čo dosiahli oni.
Pokračovať v čítaní „Vystúpiť z tieňa“
Je fascinujúce, že v časoch, keď bol taký dopyt po hudobných nástrojoch, ešte aj malé mestečko, akým bola vtedy Bratislava (vlastne ešte Pressburg), uživila dve klavírne továrne, sa v roku 1856 v Berlíne Herr Joachim Friedrich Schwarzlose, takto výrobca klavírov a otec jedenástich detí, zamyslel nad svojimi možnosťami ich uživiť a dať im aj niečo na štart do života a rozhodol sa vymeniť výrobu klavírov za výrobu parfémov. No, nielen parfémov, na začiatku si otvoril lekáreň, kde vyrábal kozmetiku a parfémy len ako súčasť sortimentu. Ktovie, či to bol naozaj o toľko výnosnejší obchod sám o sebe, alebo či jednoducho bola v Berlíne, čo sa klavírov týka, taká silná konkurencia.
Pokračovať v čítaní „J. F. Schwarzlose alebo Didaktická kronika rodu ….. Schwarzloseovcov“
Dobre, tak históriu Pompeií – respektíve minimálne ich dramatického konca – asi pozná každý, ergo som sa rozhodla, že ňou láskavého čitateľa zaťažovať nebudem (kytice a bonboniéry mi za to posielať nemusíte, ale môžete).
V každom prípade dôsledok tragického konca je fascinujúci. Asi nikde inde sa nezachovalo toľko podrobností a toľko každodenných detailov vtedajšieho života v rímskom impériu, ako práve v troskách opatrne vypiplaných spod sopečného popola.
Pokračovať v čítaní „Povstalo z popola“
