Táto značka je malou záhadou. Kde sa vzala, tu sa vzala, náhle je tu a je to tak dobre.
Ale zvedavosť mi nedala skúsiť o nej niečo vyštrachať, aj keď to nie je také jednoduché. Zdá sa, že sa rozhodli reprezentovať sa pomerne stroho predovšetkým samotnými vôňami a nie nejakými príbehmi naokolo, čo je síce sympatické, ale blbo sa o tom píše, no…
Pokračovať v čítaní “Soul Couture”
V detektívke Mačka medzi holubmi od Agathy Christie slávny Monsieur Poirot právom džube mladého detektíva, že si dostatočne nevšímal kolená stredoškoláčok, na ktoré bol nasadený, a tým pádom prehliadol, že sa medzi ne dostala v tvári síce mladistvo vyzerajúca, ale už dospelá herečka a….(a ďalej neprezrádzam
Svoju prvú kozmetiku som dostala v puberte od otca so slovami „teraz vyzeráš dobre, ale keď chceš vyzerať dobre aj v päťdesiatke, musíš na tom začať pracovať už teraz“.
Tak teda odvtedy na tom pracujem.
Pokračovať v čítaní “Smyssly I. – Pleťová kozmetika”
Je veľmi zaujímavé, ako často, keď ide o vydarené vône, sa človek skôr alebo neskôr potkne o parfémový dom Guerlain.
Pokračovať v čítaní “Papillon Rouge”
Keď sa deje niečo nepríjemné, tak celkom príjemným únikom je zaspomínať si na lepšie časy. Tak som sa rozhodla spísať, ako vidím nástup niche parfémov v mojom rodnom meste.
Pokračovať v čítaní “Niche parfumérie v Bratislave”
Je ťažké byť dieťaťom ľudí, ktorí toho veľa dokázali. Latka je nastavená veľmi vysoko a vy to neviete. Pretože to v čom vyrastáte, považujete za štandard. Na jednej strane máte síce výhodu podnetného prostredia, ale na strane druhej akýkoľvek Váš úspech, akokoľvek ocenený blízkymi, ak ho v duchu porovnáte s nastavenou latkou, tak vyzerá nevýznamne.
Môžu sa rodičia aj pretrhnúť od snahy, môžu Vám dať meno Pissara (sloboda), ale vy sa budete chtiac nechtiac vždy porovnávať s tým, čo dosiahli oni.
Pokračovať v čítaní “Vystúpiť z tieňa”
Je fascinujúce, že v časoch, keď bol taký dopyt po hudobných nástrojoch, ešte aj malé mestečko, akým bola vtedy Bratislava (vlastne ešte Pressburg), uživila dve klavírne továrne, sa v roku 1856 v Berlíne Herr Joachim Friedrich Schwarzlose, takto výrobca klavírov a otec jedenástich detí, zamyslel nad svojimi možnosťami ich uživiť a dať im aj niečo na štart do života a rozhodol sa vymeniť výrobu klavírov za výrobu parfémov. No, nielen parfémov, na začiatku si otvoril lekáreň, kde vyrábal kozmetiku a parfémy len ako súčasť sortimentu. Ktovie, či to bol naozaj o toľko výnosnejší obchod sám o sebe, alebo či jednoducho bola v Berlíne, čo sa klavírov týka, taká silná konkurencia.
Pokračovať v čítaní “J. F. Schwarzlose alebo Didaktická kronika rodu ….. Schwarzloseovcov”
Dobre, tak históriu Pompeií – respektíve minimálne ich dramatického konca – asi pozná každý, ergo som sa rozhodla, že ňou láskavého čitateľa zaťažovať nebudem (kytice a bonboniéry mi za to posielať nemusíte, ale môžete).
V každom prípade dôsledok tragického konca je fascinujúci. Asi nikde inde sa nezachovalo toľko podrobností a toľko každodenných detailov vtedajšieho života v rímskom impériu, ako práve v troskách opatrne vypiplaných spod sopečného popola.
Pokračovať v čítaní “Povstalo z popola”
Rím, rok 305 A.D. Rímska ríša čelí vážnym problémom a cisár Dioklecián sa snaží zabrániť rozpadu. Aj za cenu veľmi nepopulárnych opatrení. Snaží sa jednoducho sceliť ríšu na všetkých frontoch. Okrem iného to postihne aj kresťanskú komunitu, pretože v úpornej snahe zjednotiť všetko vrátane náboženského zmýšľania nastáva jedno z posledných veľkých prenasledovaní kresťanov v Ríši, len 8 rokov pred vydaním Milánskeho ediktu, na základe ktorého sa kresťanstvo neskôr stane v Rímskej ríši štátnym náboženstvom.
Pokračovať
Chcela som na úvod napísať, že neviem celkom ani parfémy (a ani nič iné) oddeliť od spoločenských a politických udalostí, ale uvedomila som si, že nie že neviem, ale ani nechcem. Preto som sa v momentálnej situácii pozerala na tureckú značku Nishane s určitým odstupom. Ale potom mi dala kamarátka ovoňať nádherné vône Santalové a Tuberóza a – zatiaľ opatrná – láska bola na svete. A keď som zistila, že v tomto roku vydali vôňu na počesť opusteného arménskeho mesta Ani, ktoré sa nachádza na tureckom území a ešte si aj na jej vytvorenie pozvali slávnu parfumérku s arménskymi koreňmi – Cécile Zarokian, všetky moje sympatie dostali voľný priebeh.
pokračovať
