Všetko je raz prvý krát. Tentoraz prvý krát v Berlíne a prvý hotelový požiarny poplach.
Celý život si do hotela nosím čo najlepšie pyžamo, neobnosené a nepriehľadné, keby nebodaj prišlo k požiarnemu poplachu a potom strácam čas tým, že sa celkom automaticky poobliekam. Ale všimla som si, že aj všetci ostatní.
Požiarny poplach tak nejako preverí, ktoré veci sú pre človeka dôležité. Takže dcéra si zbalila tričko, ktoré jej ručne pokreslila kamarátka, syn okamžite ratoval triedneho plyšového svišťa a Pokémon karty. Tak som ich potom pred hotelom prísne poučovala o tom, že keď hrozí požiar, neberieme so sebou nič – maximálne ak sú v dosahu, tak doklady a telefón – a cítila sa v duchu previnilo, že som si k tomu tajne ešte pribalila zápisník s parfémovými poznámkami. Ešteže sa nakoniec ukázal ako planý.
Stihnúť za tri dni aj nejaké pamätihodnosti, aj program atraktívny pre deti, aj nejaké parfumérie nebol ľahký Tetris, ale podarilo sa mi na každý deň zaradiť jednu tak, aby nejako súvisela s programom.
V prvom rade som sa rozhodla, že obchodný dom KaDeWe (Kaufhaus Des Westens) je tak či tak nutná turistická zastávka, ktorá má aj historicky čo povedať, takže z tohto hľadiska to bolo ľahké.
KadeWe je šľaha. Pri pohľad na všetky tie u nás nedostupné značky
a kolekcie som chytala nefalšovanú paniku, čo skúsiť, čo vybrať, čo
vynechať, kde vydrankať vzorky.
Číha to všade. Nielen obrovské
oddelenie Beauty, ale aj jednotlivé značkové butiky s oblečením majú
svoje kolekcie vyložené u seba, alebo aj u seba. A že teda tých značiek
je neúrekom. Podarilo sa mi zastaviť sa aspoň u Diora, Prady, The
Merchant of Venice, Givenchy a niektorých ďalších, nepodarilo sa mi
zahnať pána od Cartiera, ale nakoniec ešte aj to bol milý zážitok.
Keďže som vždy veľmi zvedavá hlavne na miestne parfémy, tak okrem tohto všetkého bola pre mňa zaujímavá berlínska značka Birkholz, ktorá má okrem svojho butiku na Knesebeckstraße 55 aj zastúpenie v KaDeWe, takže butik som nemusela zaradiť ako zvláštny bod programu. Jediné mínus je, že v KaDeWe síce majú ilustračne naaranžované aj cisterničky na dopĺňanie flakónov, ale v skutočnosti sa dá dopĺňať len v domovskom butiku. Ale tak to je pri prvej návšteve aj tak jedno.
Je zaujímavé, že skúsení predavači/predavačky parfémov mi už od pohľadu ponúkajú buď radostné kvetinové, alebo jemné púdrové vône. A väčšinou dobre. Pričom ja už od pohľadu vyzerám všelijako, len nie ako jemná, krehká víla. Tak pani predavačka v Birkenholz – vidiac môj mlsný a bezradný pohľad – mi skúseným okom vybrala túto:
First Spring – A trafila presne. Toto je jedna z najkrajších a najradostnejších krištáľových kvetinoviek, akú som kedy cítila. Je to proste kytica čerstvých jarných kvetov, práve odrezaných a daných do vázy s krištáľovočistou vodou. A drží a drží. Ku koncu sa vynára aj jemne broskyňový tón s trochou pižma, ale nepôsobí ani sladko, ani ulepene, ani avivážovo.
Green Garden – Toto bola druhá vôňa, ktorú mi dala do rúk s tým, že sa dá vrstviť s prvou. Je to tiež kvetinovka, ale výrazne zelenšia a jednoliatejšia. Ruža s fréziou vytvárajú tiež krásny kvetinový dojem, ale napriek čerstvosti celej kompozície postupne s trochu vážnejším a vyrovnanejším tónom.
Forest Fantasy – Máj, máj, máj, je ho plný háj, či ako to je…Dojem zeleného lesa, s vlhkou hlinou, z nejakého dôvodu tam cítim aj rozmarín, ale hodí sa, drevo, vlhká kôra. Postupne ide od zelených tónov viac do drevena, ale jemná hutnozelená stopa ostáva až do konca.
Velvet Orchid – tak táto mi teda fakt nesadla. Okrem teplých kvetinových tónov orchidey tam cítim nejaký zvláštny ovocný tón, ktorý mi k tomu nesedí. Ale len na chvíľu, potom prejde do takého nejakého všeobecne-sucho-sladko-drevitého, umelo pôsobiaceho tónu, ktorý mi nejako nerobil dobre.
Luxury Passion – Trochu lepšie, ale úplne odviazaná z nej tiež nie som. Pomaranč s badyánom, prípravy na Vianoce, do toho ľahko nepochopiteľný mätovo-bylinný tón – možno je niekto doma prechladnutý a varí sa mu čaj? Postupne začnú prevládať drevité tóny. Vlastne je celkom príjemná, aj keď ničím neuchvacujúca. A hlavne, tie byliny sa dlho nezdržali.
Parfumerie Frau Tonis je strategicky umiestnená na Zimmerstraße 13, hneď pár krokov od Checkpoint Charlie.
Je zariadená veľmi jednoducho, svetlo, minimalisticky, elegantne. Vône sú vo veľkých lekárenských fľašiach so zábrusmi a je k nim voľný prístup. K dispozícii bol veľmi milý a ochotný predavač. Takže som sa pokúsila aspoň privoňať ku všetkému (samozrejme sa mi podarilo vynechať pre mňa najzaujímavejčie najvyššie koncentrácie, ale tak to je už osud nás roztržitých).
A konečne som sa dozvedela aj odpoveď na otázku, na ktorú som už bola dlho zvedavá: Prečo má časť ich parfémov zhodné/podobné názvy a zloženia ako niektoré parfémy francúzskej značky Galimard? No, odpoveď je jednoduchá, tie dve firmy spolupracujú a dané parfémy sú totožné. Po vyskúšaní tých, čo už poznám, môžem potvrdiť, že sú to naozaj tie isté.
Z pre mňa najzaujímavejších som si vzala v mini balení Veilchen, Berlin Orange a Linden. Ešte som dosť rozmýšľala nad agátom (Akazie), ale tak do balenia idú tri, tak som musela vybrať.
Veilchen – Vôňa inšpirovaná Marlene Dietrich. Prečo jej prisúdili fialky neviem, ale je pekná. Začína pomerne „temne“, trošku mi pripomína Love in Black od Creedu skríženú s Lolitou Lempickou. Ale drsnejšie tóny so sladkým drievkom pomerne rýchlo vyvanú a ostáva príjemná ovocná fialka s mierne malinovým nádychom.
Linden – Lipový čaj s medom, ako od maminky. Veľmi upokojujúca vôňa.
Berlin Orange – Veľmi príjemná, osviežujúca vôňa nesladkého pomaranča s jemnou zeleňou. Pôsobí nesynteticky, nešumienkovo, prírodne, ale nenásilne. Ľahká letná vôňa, výdrž nie je nejaká úžasná, ale na koncentráciu EdC rozumná.
Butik Krigler je v hoteli Adlon priamo na Unter den Linden v podstate s výhľadom na Brandenburskú bránu, takže tiež poruke pri povinných bodoch výletu. Nachádza sa v malej pasáži pri vchode, spojenej so vstupnou hotelovou halou. Je malilinký, zato narvaný parfémami. Divím sa, že sa tam pani predavačka dokáže otočiť bez toho, aby niečo zhodila. Ale bola veľmi milá a nápomocná. Mala som vybrané vopred, ktoré parfémy chcem vyskúšať, ovšem na mieste som tým bola natoľko zahltená, že som skúšala bez ľadu a skladu, aj keď som sa snažila zameriavať na skôr novšie vône. Dokonca, keď som ex post zistila, že som zabudla skúsiť Schöne Linden, zdalo sa mi to taký trapas nevyskúšať ju práve na mieste, ktoré bolo inšpiráciou k jej vytvoreniu, že som si ju obratom objednala z e-shopu. To je zatiaľ moja najdrahšia vzorka. Prišla bleskovo. Miesto odoslania – Hotel Adlon.
Ale zážitok to bol skvelý, nielen pre mňa, ale aj pre tri sprevádzajúce slečny vo veku 15-17 rokov, ktoré ovoniavali so mnou a dychtivo počúvali pani predavačku, ktorá vôňa bola pre ktorú princeznú, či kráľa. A to nadšenie, keď pani predavačka všetky tri slečny bohato nastriekala od hlavy po päty vôňou Extraordinaire Camelia, vysvetľujúc im, že je to vôňa švédskej princeznej Madeleine, chrániac im tváre pomocou čierneho čipkového vejára, no vznášali sa odtiaľ ako naozajstné princezné. Takto navoňané sa ešte chvíľku motali po hotelovej hale ovoniavajúc vázy s ľaliami v márnej nádeji, že zbadajú nejakú celebritu a tým sa parfémová časť expedície definitívne skončila.
Rozhodli sme sa, že do Berlína musíme prísť znova. Teším sa už teraz.
(pôvodne publikované 26. októbra 2018 na www.parfumanie.cz)