Keď máte doma maniaka do lietania, tak stačí vidieť náznak vrtule a už ste doma. Ale vidieť vrtuľu na parfémovom flakóne je pomerne nečakané. Niežeby inšpirácia letectvom bola v parfémovom svete niečo úplne nové (spomeňme napríklad Vol de Nuit od Guerlaina, En Avion od Caronu, Eau d´Ikar od Sisley, Cartier L’Envol, Joop! Nightflight, alebo – ospravedlňujem sa citlivejším povahám – aj Man & Airplane od Manufaktury), ale postavenie celej značky na tom vidím prvý krát.
No, u nás doma si tieto záľuby delíme, Marie Urban – Le Febvre ich šmahom vzala obe. K svetu parfémov ju doviedol v detstve známy parfumér, ktorý jej daroval sadu na výrobu parfémov a odporučil viesť si olfaktorický denník a inšpiráciu berie zo svojich letov. Parfémy necháva vyrábať v Grasse v malom podniku založeným ešte Edmondom Roudnitska.
Letectvo bolo v jej rodine oddávna, tu sa Marie predviedla aj ako spisovateľka, ktorá spísala zaujímavú časť dejín svojej rodiny počas II. svetovej vojny v knihe „Risking and Resisting: Discovering the Untold Story of My Family’s Fight for Freedom in World War II“.
A ako milovníčka umenia dáva priestor na predstavenie sa mnohým umelcom a poriada výstavy od maľby, kresby, či fotografie a prizýva ich do spolupráce na niektorých vôňach.
Názov značky je slovná hračka. Jednak zahŕňa spoločné priezvisko manželov Urbanovcov – Marie Urban – Le Febvre & Alexandra Urbana, ktorí spoločne vedú firmu ako rodinný podnik a jednak navodzuje atmosféru mesta Berlín, ktoré je ich domovom a v ktorom vytvárajú nielen svoje vône, ale celý ten umelecko-olfaktoricko-mestský mumraj, ktorým sa značka vyznačuje.
No, a čo teda jednotlivé vône? Bratislavský parfémový obchod Le Parfum & Le Chic mi poskytol vzorky rovno siedmich, tak tu sú moje postrehy:
Desert Rose
Zázvor so štipkou korenia, tipla by som si aj trochu bergamotu. Potom nastúpi ruža, nie nepodobná Tauerovej v Rose Flash, ale menej úderná (a tu nechám na láskavého čitateľa, aby si spomenul na nekompromisnú silu vyššie spomenutej a sám si spravil názor, či je to dobre, alebo zle…).
Tá ruža tam tak nejako JE. Proste…je výrazná, je neutrálna, je pilierom celej vône, ale až takým ľahko vedecky odťažitým spôsobom, skoro akoby pozorovala ona mňa a nie ja ju a v duchu si robila zápisky.
Je uvedená ako unisex a keď som nad tým premýšľala, uvedomila som si, že pri nej vôbec neviem uvažovať v zmysle nejakého pohlavia. Nositeľná je rozhodne bez ohľadu na pohlavie, ale niekým, kto na ňu bude vedieť zdvihnúť obočie a poslať ju aj s tým jej notesom pekne na svoje miesto.
Sensual Blend
Pánska klasika, kožené kreslo a pohár whisky. Viac whisky teda, ako kože, ale aj tá koža sa ozýva. Veľmi sa nevyvíja, štýlovo mi pripomína Established Cognac od Kriglera, ale je viac priama a, samozrejme, je tam ten rozdiel v použitom alkoholovom tóne.
Dark Vanilla
Vanila s korením a troškou rumu, ktorá ale veľmi rýchlo stráca svoju gurmánskosť. Na chvíľu ju zvalcuje tón lakovaného dreva a živičnatého benzoinu, potom oba trochu skrotnú, splynú s vanilkou a heliotropom a vytvoria zaujímavú, len veľmi málo sladkú, vanilkovo-drevito-púdrovú, nejedlú, zato prudko čuchateľnú vôňu. A aj keď to znie neuveriteľne, tak nositeľnú aj pánmi. Pôsobí na mňa vyslovene upokojujúco.
Gunpowder Cologne
No, podľa toho názvu by človek čakal aspoň B-52-ku a ono nič…A je to tak dobre. Čakala som po nástreku nejaké prašno-kovovo-studeno-moderne-molekulárne tóny a prišiel….Gunpowder tea!!!
Čaj, ktorý k svojmu netypickému názvu prišiel vraj vďaka úradníckej chybe – jeho lístky sú totiž ešte začerstva ručne zmotané do guľôčok a až tak sa sušia – má pomerne výraznú a zelenú chuť. No a to sa tu naozaj podarilo zachytiť. Takže to, čo je vo fľaštičke, je veľmi príjemná, skôr silnejšia, ale nie prehnaná vôňa zeleného čaju s malilinkou stopou bergamotu a ešte menšou štipkou levandule.
Pohodová, upokojujúca a žiarivá ako krásny letný deň. Dresscode – plátenky a rozviata biela košeľa.
Vetiver Reunion
Názov odkazuje na pôvod suroviny – ostrov Reunion- na ktorom sa pestuje jeden z najkvalitnejších vetiverov, nie na pomaturitné stretnutie vyslúžilých ingrediencií.
A aký je teda Vetiver z Reunionu tu?
V tejto vôni je na začiatku zelený, priam dužinato rozčvachtaný (zdravím Korsičanku). Neskôr – asi pod vplyvom tropického slnka začne schnúť, vetiverovatieť, tmavozelenať a získavať typický tón zemitého….no, vetiveru, no. V drydowne sa hlási aj trocha pižma.
Fajn vôňa, ktorá sa na nič nehrá. Proste, keď vetiverovka, tak vetiverová. Na mne výslovne pánska.
Singular Oud
Názov pravdepodobne chce rovno naznačiť, že ten oud tu bude iba v singulári. A podľa mňa je to dobre. Veľmi pohodová vôňa. Je tvorená predovšetkým šťavnatými zelenými, ale nie ostrými figovými tónmi, hladkými drevami a trochou pižma. A tento základ je veľmi utrafene okorenený tou malou trochou oudu, štipkou kadidla a možno dvoma štipkami šafránu. Vôňa pôsobí jednoliato, hladko, kvalitne, robí dojem nenápadnej elegancie. A zakaždým trošku prekvapí.
Lost Paradise
Zvláštna vôňa.
Zvláštna zmes.
Priezračné kvety, mach s trochou hliny, nevinnosť jari, do toho sa hlási niečo sladké, niečo hutné, trochu vetrové…núka sa mi predstava takého toho staromódneho čierneho pelendreku. Bezstarostné, ale neobvyklé, zvláštne, iné. Žeby zakázané ovocie chutilo sladko a pelendrekovo? Ten postupne bledne, zostáva z toho nakoniec len ten vetrový tón spolu s mierne prašnými, chladnými, až skoro kovovými tónmi. Vôňa nočnej prázdnoty. Naozaj stratený raj, vyhnanie z Edenu, ak by sme sa obrátili, možno by sme v diaľke videli v šere plápolať ohnivý meč. Naspäť to už nejde.
Záverom, je to zaujímavá značka. Vône sú kvalitné, pomerne rôznorodé, rozhodne z nich cítiť kvalitu. A stavia na atmosfére, ktorú by človek naozaj rád zažil, či už ide o umelecké performance, alebo o lietanie do neznáma…
(pôvodne publikované 14. apríla 2019 na www.parfumanie.cz)