Človek mieni, choroba mení. Takže na dokončenie svojich zážitkov z Excence som si musela trochu počkať. Ale tak ideme na to. Moja najobľúbenejšia kategória značiek sú značky skôr menšie, nezávislé, a ak majú ešte nejaké “miestne” pozadie, o to lepšie. Tak som si ich – okrem nových, ktoré už boli v prvej časti – nechala ako najlepšie nakoniec. (Varovanie – bude to dlhé…)
Parfums de Nicolaï
Začnem samozrejme doyenom niche parfumérstva – značkou Parfums de Nicolaï.
Bolo vidno, že je to skúsená a dobre zavedená značka, s veľkým, pekným a vkusným stánkom, celou kolekciou k dispozícii, dokonca možnosťou nákupu na mieste. Zorganizované, efektívne, s milou a ochotnou obsluhou, proste profesionalita v kocke s mašličkou na krabičke.
Ako novinky uviedli vône Caravanserail a Riviera Verbena, obe mi prišli ako veľmi pekné a prepracované letné vône, Riviera Verbena taká živšia, Caravanserail sofistikovanejšia a jemne korenistá.
Aulentissima
Najúžasnejším zážitkom bolo ale stretnutie s parfumérom Giovanni Festom, autorom vône Osang od značky Mendittorosa a majiteľom značky Aulentissima. Bol taký láskavý, že mi venoval vyše hodinu svojho času a ja som z jeho vôní tak unesená, že som sľúbila, že prvý článok po sérii o Excense bude o ňom a jeho značke. Tie vône sú poklady, jedna za druhou.
Bel Rebel
Ak v tomto momente práve lúpete hrášok, a rozmýšľate, prečo tá úžasná vôňa ešte nie je nafľaškovaná, tak hlásim, že je!!! Značka Bel Rebel ju dokonale, ale fakt dokonale zachytila v novouvedenej vôni …& The Pea. Bohužiaľ sa mi nepodarilo napriek snahe urobiť žiadnu slušnú fotku flakónu, ale vyzerá rovnako ako ostatné ich flakóny – moderné balenia jasných farieb …len tento je zelený….hráškovozelený.
Ojar
Ďalším úžasným objavom – aj keď nie tak prekvapivým, keďže na ich vône spievala ódy už Wendulka – bola značka Ojar. Nádherné vône, mimoriadne krásne prepracované a elegantné, úžasne sa mi tam venovali, dali vyskúšať vône z každej jednaj kolekcie. Ťažko povedať, ktorá sa mi páčila najviac. Značka hlása, že ich vône sú fúziou medzi východom a západom a presne tak pôsobia. Sú jemne orientálne pôsobiace, ale dostatočne európske aj pre moju pokožku, teplé, hebké, husté. Sú buď vo bežnej alkoholovej forme, alebo ako vonné oleje. Na oleje majú úžasné flakóny, ktoré dokážu fungovať zároveň ako roll-on a zároveň majú sklenenú tyčinku. Skoštatovala som, že táto skúsenosť bude pre mňa drahá – toľko vôní sa mi u nich páčilo, že sa vážne obávam, že to neskončí jednou…
Ako novinku predstavili voňavé Body Oil Mists, ktoré sú jednak výdatnou telovou starostlivosťou, jednak sú parfémované ich nádhernými vôňami.
Parco 1923
Tak toto je úžasná značka, ktorá v sebe spája parfémy a ochranu prírody. Parco Nazionale d’Abruzzo, Lazio e Molise je parkom na ochranu medveďov a toto je jeden zo spôsobov ich financovania. Majú v ponuke 3 parfémy, ktoré sú inšpirované flórou v tomto národnom parku – Parco 1923, Riserva Regia a Scarpeta di Venere a všetky 3 sú úžasné, pripomínajú pobyt v lese na rôznych jeho miestach. K tomu telová kozmetika, ktorá nie je všetka dostupná online, niektoré produkty majú len v obchode v parku. Okrem toho ponúkajú 3 interiérové parfémy Prato Rosso, La Difesa a Pesco Di Iorio, ktoré sú rovnako nádherné ako tie telové. Z tých som sa asi najviac zamilovala do La Difesa, telové sú skôr pánsky, či unisexovo vyznievajúce, ale nosiť by som ich mohla všetky. Fantastické a nečakané prekvapenie.
Experimental Perfume Club
Na vône tejto značky som bola vždy veľmi zvedavá, vyzerali lákavo a tak akosi poskladané zručne s nadhľadom a tak predstavitelia tejto značky, ako aj ich vône mi tento dojem potvrdili. Ich novinka Tonka Extraordinaire je v skutočnosti krásna oriešková vôňa, úplne ako pražené lieskovce s niečím trochu sladkým. Nie, nie Nutella, (ale som presvedčená, že keby chceli, poskladajú aj tú), ale proste nádherná vôňa lieskovcov práve z panvice, možno poprášených troškou tonky.
Atelier des Ors
Značka predstavila 2 nové vône – Pink me up a Noir by Night. Pink me up sú v zásade ľahké ruže so šampaňským. Nádherná, luxusne a žensky pôsobiaca vôňa s espritom, tie bublinky šampanského mi pri skúšaní takmer šumeli pred očami. Myslím, že je to rozhodne niečo, čo je skoro povinnosťou vyskúšať. Dokonca by som povedala, že pre koho bola kedysi objavom roka na Excenci Néa, má veľkú šancu, že mu sadne aj toto. Je to úplne iná vôňa pochopiteľne, ale tú eleganciu kombinovanú originalitou majú spoločnú. Noir by Night je veľmi pekná, temná a hustá, skôr dámska vôňa. Jemne sladká, nie presladená…a temná, ale nie pritemná.
Binet – Pappilon
Jedna z mojich obľúbených značiek, tu som sa nemohla nezastaviť. Pôvodne začínali pod názvom Papillon Rouge, ale počas covidovej vynútenej pauzy prešla značka kompletným redesignom. Kúpili totiž historickú značku Binet a zistili, že pôvodne sídlila blízko ich vlastného kamenného obchodu, takže leitmotívom na parfémoch je momentálne mapa okolia. Vône tiež prešli vylepšeniami, v tomto prípade naozaj vylepšeniami, nie bežným reformuláciami. Proste v tej Covidovej nude ich pani majiteľka ešte trochu vytunila. Ako novinka bola uvedená vôňa 21 Magnolia Underground. Je to nádherná kávová vôňa, najprv spojená s tónom whiskey, potom už len hustá temná káva ako priamo z džezvy. Vôňa napriek tomu nepôsobí gurmánsky a aj keď pôsobí tmavo, nie je ťažkopádna ani otravná. Veľmi dobré. Magnóliu v nej necítim, ale je možné, že práve ona je dôvodom, že vôňa nepôsobí ani temne, ani ťažkopádne.
V každom prípade sa mi veľmi páči tento sklon francúzskych značiek zachraňovať sa navzájom a udržovať tradíciu a nehmotné kultúrne dedičstvo. Namiesto vyplakávania, nech niečo robí štát ,sa jednoducho udržujú medzi sebou. A keď nejaká značka padne, tak aspoň jej pamiatku a tradíciu udržuje v povedomí nejaká ďalšia značka. Je mi to veľmi sympatické.
Sympatické bolo aj to, že sa dokázali dohodnúť s ďalšou mojou obľúbenou značkou, Maison Violet a keďže sú to obe malé značky, ktoré by si nemohli dovoliť stánok na veľtrhu, tak si ho prenajali spolu. Proste namiesto rivality spolupráca.
Maison Violet
Nepredstavili teraz žiadnu novinku, len to, čo už majú v ponuke, ale vraj, vraj niečo chystajú….tak som veľmi zvedavá….
Dusita
Značka Dusita uviedla ako novinky vôňu Rosarine, ako inak, ružovú a Hair Mists. K stánku sa takmer nedalo prebojovať, ako bol o ňu záujem a čo ma zaujalo najviac bolo, ako pani Pissara Umavijani celý čas usilovne pracovala. Ako áno, mala tam aj hostesky, pri takom záujme a pomerne veľkom stánku by to ani inak nebolo možné, ale neustále bola v pohybe, stale niečo robila. Dokonca aj v deň, keď už bola “vpustená” aj verejnosť a valná väčšina ostatných parfumérov to už nechala len na personal, stále tam bola – aj keď nie úplne celý čas – a pracovala.
Xerjoff
Dokonalým opakom k tomuto bola značka Xerjoff. Mali len panel, obrovský, zaberal miesto tak na 2-3 stánky určite, čiže nešetrili, ale mali tam len občas chlapíka, ktorý porozdával vzorky (2 – Hayat a Erba Pura) s tým, že ak niekto chce vyskúšať viac, alebo získať informácie, môže prísť do ich butiku v Miláne, alebo zavolať majiteľovi. Prišliel mi ten prístup taký zvláštne arogantný.
Ulrich Lang New York
oslavoval 20. výročie značky. Značka ponúka výber veľmi pekných vôní, ktoré by som nazvala “disciplinované”. Sú pekne zložené, majú myšlienku a atmosféru, ale nederú sa do popredia. Rovnako ako sa dokázali disciplinovane udržať a za tých 20 rokov značky ich vydávať postupne v rozumných intervaloch, takže ani ich fanúšikovia ani ich predajcovia nie sú zahltení množstvom edícií, v ktorých sa jednak nedá vyznať, jednak sa nedá držať ich skladom. Moja láska od nich je vôňa Léthé – vôňa pokožky, ľudského dotyku, má v sebe aj niečo erotické, tohtoročná novinka je roztomilo optimistická broskyňová Suncrest.
Schwarzlose
Boli veľmi hrdí na svoje interiérové vône. Novinkou totiž je, že ich interiérovou vôňou (a mojou obľúbenou od nich) Zeitgeist sú navoňané izby legendárneho hotelu Adlon v Berlíne…hej, toho na Unter den Linden hneď pri Brandenburskej bráne, čo je teda rozhodne veľká pocta. Ako novinku mali vôňu Rosa Centifolia a spomínali, že chystajú vôňu Etrango, ale ešte ju nemali k dispozícii.
Mauro Lorenzi
Ustúpil od svojich pekných modrých flakónov z dôvodu ceny, prešiel na obyčajnejšie, zdôrazňoval, že ako ide všetko cenovo hore, tak to spravil, aby nemusel siahnuť na parfémové suroviny a ich koncentráciu. Koncentrácia je stale 35%.
Room 1015
A ich ikonický Cherry Punk, čerešňa mierne zdrsnená šafránom a pačuli, proste so zicherkou v uchu a slobodou v srdci…mali k nej aj úžasné balenie z ocvočkovanej kože. Ako novinku uviedli vôňu Purple Mantra, bylinkovo-hipisácky unisex – niečo ako sušená šalvia s majoránkou a trochou toho pačuli, ale nejak ma na mieste nezaujal. Možno to chce opätovné skúšanie.
Jean-Charles Brosseau
Tu som mala akosi dilemu, či už sa dá hovoriť o historickej značke, alebo nie, nakoniec skončil tu. Je to jedna z úplne prvých nich značiek, ktoré som mala kedysi možnosť vyskúšať a tak k nej cítim istú nostalgiu. A ešte majú aj roztomilé flakóny. Najnovšie vône sú v odtieňoch modrej, najnovšia je Ombre Bleue L’Original.
Filippo Sorcinelli
Filippo Sorcinelli je mimoriadne charizmatický chlapík, u ktorého sa to proste hemžilo ľuďmi. Zaujímavé je, že nielen v rámci času určeného pre odbornú verejnosť, čomu som sa teda vôbec nedivila, ale bol to jeden z najokupovanejších stánkov aj v momente, keď sa dnu už dostali bežní zákazníci. To bolo to pre mňa vzhľadom na výslovne niche charakter jeho vôní celkom prekvapujúce.
Na výstave uviedol dve nové vône. Trompette 8 ktorá má znázorňovať píšťalu organu – krásna kadidlovka bez citrusového podtónu a Délire de Voyage: Hæc dies – jemne sladká ambra prechádzajúca to veľmi prítulných krémových tónov, úplne priľahne k pokožke…nádherná, veľmi o nej uvažujem.
FUMparFUM
Vystavovali dve kolekcie – bielu a čiernu alchýmiu. Čierna alchýmia sú vône, ktoré plne idú v línii skutočného niche parfumérstva. Prepracované, vyvážené, dobré, nijako sa nepodbízajúce parfémy. Biela alchýmia sú na prvý pohľad – či privoňanie – “jednoduché” kvetinové soliflory…jednoduché dávam do úvodzoviek preto, že spraviť slušný soliflor vôbec nie je jednoduchá úloha. Keď sa ma však Aistis Mickevicius spýtal, z ktorej kolekcie chcem vzorky, tak som sa nadýchla, že si vypýtam čiernu, ale potom mi prebehlo v hlave jarné Miláno – rozkvitnuté sakury, všade rozvoniavajúce vistérie v plnom kvete a úplne mimovoľne zo mňa vypadlo, že ja viem, že tá čierna kolekcia je určite intelektuálnejšia, ale ja proste potrebujem jar, kvietky, kvietky, kvietky!!! Vyzeral, že sa na mne dobre baví.
Úplne špeciálnou kategórou sú pre mňa momentálne značky ďalekého východu, ku ktorým sa pochopiteľne dostávam veľmi zriedka a som na ne veľmi zvedavá, takže tie som si špeciálne vypichla, že si ich nemôžem nechať ujať.
Édit(h)
Japonská značka plánujúca sa dostať na európsky trh. Na výstave mali vlastne posledné pôvodné flakóny, pretože kvôli problémom s dovozom začnú pre EU výrobu vo Francúzsku. Veľmi pekné, jasné a ľahké vône – vraj ale s výbornou výdržou. Sofistikované, doslova “upratané”, ako obsahom, tak aj dizajnom. Pre blottery mali úplne dokonale sadnúce obaly a označovali ich pečiatkami s červeným atramentom. Detto vzorky mali presne sadnúci drevený obal, ktorý označovali rovnako.
Vystavovali 5 vôní určených na európsky trh – Jardin des Mots, Kagamigoshi, Souchong Journey, Cocktail Lane a Green Velvet. Výborné boli všetky, ale milovníkom čajoviek dôrazne odporúčam si vyskúšať Souchong Journey.
Maison de L’Asie
Značka Maison de L’Asie sa snaží prepojiť východnú a európsku kultúru cez olfaktorický storytelling. Každá vôňa reprezentuje inú oblast ďalekého východu a za každou je nejaký špeciálny príbeh. Vône sú jemné, prepracované a mimoriadne nositeľné.
Jijide
Jijide je značka, ktorá zas hlása prepojenie Európy s Čínou. Veľmi dôrazne sa hlásili k Číne cisárskej ;). Bežná kolekcia sú veľmi príjemné nerušivé, ale milé a sympatické vône, vraj sa nimi snažia vystihnúť povahy rôznych ľudí. Veľmi ma milo pobavilo, že mi na prvý pohľad vybral slnečnú žltú, ktorá je vskutku mojou obľúbenou farbou a aj vôňa – farbe zodpovedajúca – sa mi páčila.
Potom som zase pobavila ja ich, keď mi predstavili najnovšie výtvory – Grano a Riso, jedno vôňa obilia a druhé vôňa ryže – ako symboly najdôležitejších plodín, na ktorých stojí a padá jedna a druhá kultúra. Ako aj Grano bolo fascinujúco výstižné, ale keď som ovoňala Riso, tak sa bavili, že ten môj prekvapený výraz si mali odfotiť. Tak neuveriteľne vystihnutá vôňa ešte teplej uvarenej ryže, že som nemohla uveriť vlastnému nosu, že sa to vôbec dá!!!
Napriek tomu, že obe tieto vône sú možno viac myslené ako olfaktorické symboly, myslím, že sú originálne a nositeľné.
Keď to mám zhrnúť, moja “východoázijská” skúsenosť ma nielenže nadchla, ale rozhodne ma utvrdila v tom, že týmto smerom chcem ešte veľa, veľa skúmať. A zaujalo ma, že všetky tieto značky zdôrazňovali prepojenie, spoluprácu, skoro akoby samé o sebe neboli dosť dobré, ale skôr si myslím, že je za tým kus ústretovosti.
Pridám ešte stánky nezaraditeľné, o to však zaujímavejšie:
Osmotheque
V stánku Osmotheque som si pochopiteľne nevedela vybrať. Vyskúšať by som chcela všetko. Začala som teda pochopiteľne Eau Hongrie (ale podľa ktorého z X receptúr je vyrobená neviem), príjemná rozmarínová vôňa. Potom som si vybrala pôvodnú Après L’Ondée a bola som veľmi prekvapená, ako málo sa do dnešných dôb zmenila. Ako áno, zmenila, ale skutočne s citom a v duchu tej pôvodnej, a Emeraud od Coty, na ktorý som bola vždy strašne zvedavá. No a napokon mi pani z Osmotheque odporučila vyskúšať pôvodný Fracas a tam mi padla sánka. Poznám rôzne verzie Fracasu z posledných cca 20-tich rokov, ale tomuto sa nehrabú ani po členky. Bola to síce tiež nádherná bielokvetinovka, voči súčasnému Fracasu ale omnoho hladšia a hebkejšia, je síce výrazná a priestorová, ale je oblá a plná, nerobí tan pocit úderu do nosa. A páčila sa mi historka k tomu, že jej autorka Germaine Cellier, ktorá bola prvou parfumérkou, ktorej meno aj priznávali (pred tým aj keď niečo poskladala žena, tak pod ehm “patronátom” nejakého muža), musela dostať k dispozícii vlastné laboratórium, pretože muži nechceli aby sa im v ICH laboratóriu motala žena.
The New SenseXperience
Úžasný zážitok. 4 firmám v spolupráci sa podarilo vytvoriť kúzelnú hračku…. Dokážu v priestore zamieriť vôňu na miesto s priemerom cca 30cm a znovu ju „vypnúť“. V priestore na to určenom to predvádzali s krásne urobeným marketingovým filmom a 5 miskami s materiálmi, ktorých vône imitovali a nejakým spôsobom to fungovalo. Ešte sa mi nepodarilo prísť na to, či je to zázrak, neuveriteľná technológia, alebo proste nejaký kúzelnícky trik, pri ktorom si plesnem na čelo že „veď AHA!!!“, ale zážitok to bol rozhodne impozantný.
Zvyšné, čo som stihla naozaj len letmo už len v skratke: State of Mind uviedla novinku Farfarone, Meo Fusciuni bol nominovaný so svojim parfémom Luce na Art and Olfaction Awards, značka Obvious uviedla letničku Un Été, Les Bains Guerbois mali novinku Raku, u Baruti som konečne vyskúšala Oh my Deer – je to veľmi zaujímavá, živočíšne pôsobiaca pižmovka (a tiež budú meniť flakóny, pravdepodobne kvôli cenám skla), pobavili ma dve sicílske značky, ktoré mali veľmi pekné, umelecky spracované vrchnáky inšpirované sicílskymi pamiatkami – ovšem prakticky totožné, no a pri značke Renier sme sa dohodli, že tam nebudeme strácať čas a ja sa vypravím do Prahy, len čo to bude možné (a hrozne sa na to teším).
The End. Snáď o rok znova.